 Gemerské spojky. To bol cieľ prvého nedeľného aprílového výletu. Zaujímavosťou týchto tratí je, že neboli nikdy dokončené.
Následkom Viedenskej arbitráže dňa 2.11.1938 bola pripojená veľká časť južného Slovenska ku vtedajšiemu horthyovskému Maďarsku. S ním aj časť našich tratí, čím sa značne narušila celistvosť siete. Toto mala vyriešiť výstavba takzvaných Gemerských spojok. Tie mali byť tri. Tisovec - Revúca, Slavošovce – Lubeník (vtedajšia Chyžnianska Voda) a Štítnik - Nižná Slaná. Posledny úsek, Štítnik – Nižná Slaná zostal iba „na papieri“. Výstavba tratí Tisovec – Revúca a Slavošovce – Chyžnianska Voda začala v rokoch 1940 a 1941. Po navrátení územia po skončení II. svetovej vojny rozostavané Gemerské spojky stratili význam. Dňa 31.12.1948 bola výstavba oficiálne zastavená. Nedokončená trať dnes ponúka zaujímavé úkazy, hlavne pre turistov a železničných nadšencov. Plány na výlet sa začali tým, že som tu, na železničnom nete našiel Hummerovu fotografiu tunela pod Dielikom, nachádzajúceho sa na tejto nedokončenej trati (týmto ho pozdravujem). Dovtedy som o tejto zaujímavosti nevedel a keďže ma zaujíma história, nedostavané a opustené stavby, ihneď som začal na internete zháňať informácie a plánovať výlet. V tomto prípade sa jedná ešte aj o železnicu, o to väčší bol môj záujem. Keďže bez automobilu sa takéto výlety realizujú veľmi ťažko, výlet zostal v nedohľadne. Medzičasom však Mirovi-sk997 pracovné záležitosti umožnili víkend na Slovensku a v nedeľu, 6.4.2014, sme sa vybrali aj spolu s Palom003 na fotovýlet. Plány boli však najskôr úplne iné. Už sme skoro vychádzali z Banskej Bystrice smerom na Zvolen, keď ma medzi rečou napadlo, že by som sa chcel ísť niekedy pozrieť na nedostavané Gemerské spojky. Miro sa spýtal, či teda pôjdeme radšej tam. Palo súhlasil tiež. Tak nám nakoniec tento nápad zmenil plán. Zmenili sme smer jazdy a ďalej sme šli „po stopách nedokončenej trate“.  Výlet sa začal „vlakovo“. Počkali sme si na Horehronca, vychádzajúceho z Banskej Bystrice. Kvôli výluke v úseku Medzibrod – Dubová, kde bola zabezpečená náhradná autobusová doprava, po Medzibrod bola vypravená trojvozňová súprava na čele so 754 005-7.  Od stanice Dubová už pokračovala klasická päťvozňová súprava na čele s ďalšou 005-kou, stálicou – Peťkou Horehronkou.  Vlaková časť výletu pokračovala „prenasledovaním“ osobáku do Tisovca v podobe motoráku 812 006-9. Na fotke zachytený, ako vchádza do zastávky Brezno mesto.  Tisovecký motorák sme si zvečnili aj v krásnom prostredí za Pohronskou Polhorou.  Taktiež aj v Zbojskej, ktorá bola „ponorená“ do hmly.  Prvá časť hlavného cieľa výletu – oporné múry nedokončeného železničného mostu v blízkosti minerálneho prameňa Tisovská Šťavica.   Kto by nevedel, o čo sa jedná a zbadal by túto fotku, myslel by si, že ide o obyčajné jazierko. Ide však o tisovecký portál tunela pod Dielikom. Keďže tunel nie je odvodnený, tento portál je zatopený.  – Scoutica, ktorá robila (aj vďaka jej vodičovi) cestu za poznaním ešte jednoduchšou." /> Auto, ktoré sa dostane všade  – Scoutica, ktorá robila (aj vďaka jej vodičovi) cestu za poznaním ešte jednoduchšou.  Teleso trate Tisovec – Revúca neďaleko muránskeho portálu tunela pod Dielikom.   Muránsky portál tunela pod Dielikom si príroda akoby „privlastnila“.  Muránsky portál tunela, ktorým vlak nikdy neprešiel, v celej svojej kráse.  Pohľad smerom od tunela.  Pohľad do tmy, pohľad do temna, v človeku vzbudzujúci zaujímavý pocit.  Teleso spojky Slavošovce – Lubeník v tesnej blízkosti Koprášskeho viaduktu.  A tu je – spomínaný Koprášsky viadukt v celej svojej nádhere. Veľkolepá stavba, ktorá sa, bohužiaľ, nikdy nedočkala dokončenia a sprevádzkovania. Nikdy neslúžila na to, na čo mala slúžiť. Nikdy na ňu neboli položené koľajnice. Aj keď, predstava vlaku na ňom je krásna.  Začiatok viaduktu.  120 metrov dlhý, železobetónový Koprášsky, alebo aj Mníšanský viadukt.  Pohľad z výklenku.  Druhý koniec viaduktu. V pozadí vidno ďalší tunel - Koprášsky.  Koprášsky tunel, ktorého revúcky portál sa nachádza blízko Koprášskeho viaduktu.  Detailnejší pohľad.  Tunel sa istú dobu používal ako sklad ovocia, preto bol zamurovaný.  Vnútro Koprášskeho tunela  Teleso trate Lubeník – Slavošovce, pohľad od slavošovského portálu. Keby všetko dopadlo podľa pôvodných plánov, tadiaľto by viedla trať.  Slavošovský portál Koprášskeho tunela.  Cesta pokračovala ďalej smerom až ku ďalšiemu tunelu – Slavošovskému. Miestom, kde mali byť koľajnice, preteká potok.  Slavošovský tunel, ktorý preráža vrch Homôľka, preto sa nazýva aj ako tunel pod Homôľkou. Tunel, teda jeho portály neboli dokončené. Na fotografii sa nachádza revúcky portál. Ku Slavošovskému portálu, ktorý bol v roku 1944 vyhodený partizánmi do vzduchu, čo malo za následok, že bol dlho zasypaný, sme sa kvôli nedostatku času nedostali. Naša púť skončila pri revúckom portáli, odkiaľ sme sa už presunuli domov. Tieto nedostavané spojky sú plné zaujímavých objektov. K ďalším sa snáď dostaneme nabudúce. Osud tejto trate je zaujímavou spomienkou na obdobie druhej svetovej vojny a spoločenské podmienky v Európe, ktoré zapríčinili výstavbu, ale aj zastavenie tejto veľkej stavby. Zaujímavý a záživný výlet ku Gemerským spojkám a hlavne k tunelom na tejto trati odporúčam každému, kto sa zaujíma o železnicu a o nedostavané stavby a najmä tým, ktorí tam ešte neboli. Na záver by som sa chcel poďakovať hlavne Mirovi, vďaka ktorému sa výlet realizoval a ktorý objekty tejto „trate bez koľajníc“ veľmi dobre pozná a má ich poctivo zbehané.
| 