Novinky, články, reportáže
Fotenie na bicykli je výhodné najmä kôli omnoho lepšej prístupnosti na miesta, kam autá memôžu a možnosť vychutnávať si vyskohorské prostredie s vedomím, že ak sa mi nejaké miesto zapáči zastavím a fotím, či len jednoducho vnímam a vychutnávam krásy, ktoré sa nachádzajú okolo. Dostal som sa na miesta, ktoré som našiel v archíve z čias mojich aktivít v MDC a porovnávam a samozrejme podelím sa s Vami...
Moja resp. naša cesta či rodinný výlet sa začína na Štrbskom Plese, ktoré za posledných sto rokov prešlo a prechádza veľkými zmenami. Vystupujeme zo zubačky, ktorá stojí zoči-voči električkám iba posledných takmer štyridsať rokov.
Nasadáme a vyrážame k samotnej hladine Plesa, kde to vlastne celé začalo.
Pohľad na stanicuˇTEŽ a Liečebný dom Solisko v jeho pôvodnej podobe na Štrbskom Plese odhadujem že z konca 30-rokov minulého storočia. Foto: archív MDC
Pohľad súčasný. Stanica sa časom stala súčasťou luxusného hotela Solisko a v súčasnosti chátra opustená uprostred veľkého staveniska, ktoré mi silno pripomína Petržalku a to s najvyšším stupňom ochrany prírody v Národnom parku nemá nič spoločné.
Pohľad čelom vzad. Naša výprava v "centre betónovania" vpravo medzi modrým autom a bicyklom múr a teleso bývalej parostrojnej zubačky ktorá mala vlastnú staničnú budovu na mieste ktorej práve stojíme.
A toto je pohľad dávno minulý na ktorom vidno roh bývalej staničnej budovy zubačky, z ktorej ostali pozostatky až do polovice 80-tych rokov. Nachádzal sa tam dokonca i bufet prezývaný Kolečko. Fotka z archívu MDC.
Vydávame sa dosť znechutení stavom v akom sa momentálne Pleso nachádza povedľa telesa trate smerom ku bývalej pošte, ktorá sa mimochodom tiež premieňa na luxusné apartmány. 
Tu sa na jednom odpočívadle nachádzala i betónová pätka z návestidla. Prežila do dní nedávnych. Dnes je na tomto mieste prenájom lodičiek za 450sk/30min. Betónová pätka zatiaľ tvorí časť oporného múrika.
Prístav člnkov. Výprava stojí na bývalom telese TEŽ.
Teleso pokračuje serpentínou smerom ku bývalej pošte a chodníkom až dolu ku hotelu Baník.
Takto to tu vyzeralo pred mnohými rokmi. Žiaľ z tohto miesta už retro-foto nebude, lebo tu stavajú panelák... Foto: archív MDC
Panelák na mieste, kde stál kedysi fotograf.
Pokračujeme ďalej k Novému Štrbskému Plesu, kde sa dodnes zachoval oporný múr. Po cca 100 metroch sa spája s preložkou trate, ako ju poznáme dodnes.
Na Popradské Pleso použijeme starú cestu ktorá má síce horší povrch, ale o to lepší výhľad na prírodu. Po niekoľko sto metroch sa objaví divoká voda potoka ponad ktorú vedie most Tež-ky.
Klesanie trate je v tomto úseku až po Popradské Pleso dosť strmé.
Fotka tej istej električky zhora. ©Jakub Kelo
Po ďalších niekoľko sto metroch trať klesá ku ceste.
Aby sa s ňou vykrižovala pod štítmi Tatier.
Rozsiahlou rekonštrukciou prešla aj väčšina mostov na trati. Objektív som zameral väčšinou na tieto stavby. Flóra sa zotavuje po víchrici veľmi rýchlo.
Na niektorých miestach sú až tri mosty vedľa seba. V tomto prípade sú iba dva- cestný a železničný.
A ešte jeden pohľad.
Príchod vlaku do Tatranskej Polianky.
Až teraz máme možnosť obdivovať dielo, ktoré človek vytvoril pri stavbe tohto dopravného systému.
Všade rúbaniská, ale úchvatné pohľady, ktoré snáď nepotrebujú komentár.
Tri mosty. Nová cesta, trať a stará cesta z ktorej vznikol tento záber.
Pohľad na miesto z ktorého vznikla predchádzajúca fotografia. Stará cesta. Nestojí za to počkať tu na električku?
Nasledujúce miesto je veľmi zaujímavé z architektonického hľadiska a priznám sa až do víchrice som nemal o ňom ani páru. Veď trať viedla lesom. Posúďte sami ako sa vysporiadali stavitelia so stúpaním, ktoré bolo treba prekonať medzi Šrobárovým ústavom a Starým Smokovcom.
Tieto snímky vznikli z veže starej meniarne, ktorá svojmu účelu slúži dodnes. Ako zaujímavosť je nutné uviesť, že sa tu nachádzala i akumulátorová batéria, ktorá v prípade výpadku napájania z elektrárne slúžila ako záložný zdroj.
Ďalšie zábery vznikli na Lomnickej trati, ktorá je rovnako zaujímavá.
Stará Lesná.
Záver trate Tatranská Lomnica. Odtiaľto je možnosť pokračovať po ceste do Kežmarku, Studeného Potoka, Popradu. či naložiť bicykle do vlaku a pokračovať v naplánovanej ceste.
Toľko z nášho výletu. V ďalšom pokračovaní sa vyberieme podtatranskou cyklotrasou z Važca do Popradu ktorá pre fotografa stojí za to.
©zeleznica.railnet.sk´2008; Duko
