Novinky, články, reportáže
Niekotrí už možno aj zabudli, že sa začiatkom júna konala akcia MDD Vrútky. Ja vám s vyše dvojmesačným odstupom ponúkam reportáž z mojich fotiek, kde som zachytil vlaky idúce v rámci tejto akcie, ďalej v rámci akcie "Albatrosom do Bojníc", ale aj pár fotiek z bežnej premávky v rámci prvého júnového víkendu. Pôvodne som chcel začať "oslavovať" deň detí už v piatok, no nakoniec mi na piatok vyšla skúška a tak som za do osláv zapojil až v sobotu.
Sobota
Môj plán počítal s tým, že začnem fotiť ráno v depe Prievidza a tak sa aj stalo. Svietilo slniečko, no predpoveď počasia veštila, že to tak nebude na dlho.
Začal som s dokumentáciou odstavených strojov, hlavne bardotiek. Spoločnosť mi tu robili augustus a xxx_company. Mal prísť aj lofofor, ale jemu to nakoniec nevydalo.
Odstavená 043ka spolu s riadiacim vozňom 913.004.
A predsa sa točí... 751.033 na točni prievidzského depa.
Prečo? Aby sa postavila práve pred jej o desať čísel mladšiu sestru spomentutú pri fotke číslo jedna.
Pri čerpacćh stojanoch odstavené duo 128+174. Veľmi fotiteľná a hlavne pre kameramanov točiteľná dvojica.
A ešte jeden žabací pohľad na číslo 033, ktoré medzitým prišlo od rotundy.
Ďalej by som snáď mohol ukázať nejaké fotky hlavného dôvodu rannej návševy depa a stanice, vozidliel Prievidzského parostrojného spolku.
Takže začneme Karkulkou T444.0055, ktorá začala pripravovať súpravu.
Ušatá vyšla tiež na svetlo sveta...
...a z točne preposunovala neďaleko nulkovej haly.
Zozadu bola nasvietená lepšie, táto strana však zase nie je taká zaujímavá ako predok.
Presunuli sme sa z depa do stanice. Rampy šli dole a do stanice sa dogúľala takáto dvojička bagety a mandarínky (813.010 + 811.006). Vraj išlo o nejaké sťahovanie pokazeného motora do Prievidze na opravu.
Ušatá preposunovala k nástupišťu.
Keď sa začal blížiť čas odchodu, presunuli sme sa s kolegami k trati. Prvé šotomiesto som mal vytipované v blízkosti predzvesti do Chrenovca. Dali sme sa do menších úprav. Neboli sme tu jediní, o chvíľu prišli aj nejaký Česi s poriadnymi nástrojmi a tým nám dosť pomohli (defacto spravili viac roboty ako my).
Akurát, že môj občasný, avšak mám dojem čoraz častejší problém s AF spôosobil, že fotky spred Chrenovca sa mi nepodarili. Ďaľšia fotka v článku teda vznikla až za Ráztočnom, keďže v miestnej zastávke bola nejakých 10 minút pauza.
V Handlovej chalani prestupovali na vlak, ja som si urobil jednu-dve stanicovky a pobral som sa k pstruhárskemu viaduktu.
Tu som sa dočkal Ušatej...
...a po čase aj Karkulky. Medzitým mi sem prišli zapózovať aj akési kone, ako som zistil, do týchto miest sa chodia pásť často.
Pohľad na hodiny hovoril o tom, že už je dosť hodín a hoci som tu plánoval odfotiť si aj nejaký náklad, tak už nemám moc času. Teda ak chcem fotiť Albatrosa na Novácko-Košskej preložke. Sadol som do auta a ležérnym tempom som sa vybral smer Koš. Tesne predtým ako som prechádzal popod Handlovský viadukt naň vybehla trojica bardotiek na pravidelnom Pn-ku do Štubne. To by bola fotka na Pstruhároch... (a to som nevedel, že v Handlovej na stanici sú už PSŽ čakajúci na odhlášku za požiarnym vlakom).
Koš. Os 5003 nechávam prejsť bez fotenia, keďže nie som na dobrom mieste. Až potom som sa vybral k poľu. A už ho počuť od Novák.
Albatros pred Košom.
Albatros pred Košom.
Albatros pred Košom.
Prekvapením je 750.058 na chvoste vlaku. Chcel som to paningovať, no nestihol som nastaviť úplne dobrý čas. Tak je z toho akýsi polopanning.
Počkal som aj na požiarny vlak, však bardotku v týchto farbách tu nevidieť často.
A keď už som pálil benzín do týchto miest, tak som odfotil aj na pravidelný osobák, ktorý išiel zanedlho.
Potom som sa vrátil do depa. Bola tu však iba bardotka, Albatrosa nikde. Ako som po chvíli zistil, išiel sa otáčať aj z celou súpravou na prievidzský triangel. Pri pomyslení na fotky z mechanikami som si v duchu povedal, prečo som sa len nevykašľal na bagetu, ale inak som to bral športovo.
Červená Bardotka v depe.
Do Prievidze prišla už otočená súprava, teraz v čele 750.058 a s Albatrosom na konci. Ten sa potom odvesil a odposunoval do depa vysypať popol a dobrať vodu.
Pohľad na rušne na návšteve v depe.
A na rozlúčku s depom jeden vcelku zvláštny záber. V čom zvláštny? No bageta v strede má číslo 004, bageta vpravo má číslo... No áno, 004.
Tým som ukončil doobednie. Poobede som mal pôvodne v pláne fotenie na Remäte. T478.1004 bola dosť veľké lákadlo, dokonca pre mňa väčšie ako veľká modrá para, čo bola v depe. No keďže počasie vonku nevyzeralo moc nádejne, rozhodol som sa ušetriť benzín, auto som dal do garáže a práve tá modrá para sa stala objektom ďalšieho fotenia. Na pešo, na jednom z mojich klasických prievidzských flekov. Bolo treba ho trochu ostrihať, no prekvapivo som tu nebol sám a dotyčný chalan mi s tým pomohol. Už počas strihania vyšlo slnko a mňa napadlo ako to môže vyzerať na tej Remäte... To som síce nezistil, ale aj tak by už bolo neskoro.
Tak a tu je. Tu som už fotil všeličo, často sám seba na tomto mieste vykrádam, ale taký dlhý vlak som tu asi ešte nepostretol.
Oblaky hrali so mnou celý víkend nepeknú hru a dá sa povedať, že ju nakoniec aj vyhrali. Ale nebudem predbiehať, tu to ešte vcelku vyšlo.
Po požiarnom vlaku nasledoval odchod domov po statív, spacák a jedlo a hor sa do Vrútok. Na stanici som chcel nafotiť príchod vzácneho hosťa z Prahy, hladkú bardotku 751.004. Trošku som sa však oneskoril a tak som príchod sledoval z diaľky ešte len cestou na stanicu.
Pri obiehaní som však už bol na službu pohotový a nejaký ten záber sa mi aj podaril.
Štvorka po naposunovaní na súpravu. Ale čo jej to vyrástlo medzi píšťalami?
A trochu viac zboku. Bageta s nami nešla, tá čakala až príde čas na jej Os 5621 idúci až po nás.
Neodpustím si aj takúto fotku, cesta hore Ráztočnom s bezltmičom má svoje čaro. :D
V Sklenom pri Handlovej sme vykrižovali bagetu, ale bardotka tam bola kvôli ostrému protislnku nefotiteľná a tak nejaké foto pridávam až na Štubni.
Život je zmena a tu pre istotu nebolo slnko absolútne žiadne.
Posledná fotka pred pokračovaním v jazde, tento krát už skoro stále iba dole brehom.
A posledný obrázok dňa, zachytáva štokra pri nočných prípravách v jednej z hál rušňového depa.
Nedeľa
Ráno sa Vrútky zobudili do slnečného počasia. Akurát všade na okolí boli mraky a tak sa dalo čakať, že zvyšok dňa bude oblačný. Ja som si vzal svojich pár švestek a pomaly som sa vybral smer osobná stanica.
Samozrejeme, cestou som aj čosi nafotil. Pekne boli osvetlené nielen odstavené pářičky, ale aj rakaňa.
Štyri-tri-trojka. Nie každý mal možnosť stretnúť ju zakúrenú. Ja som ho mal minimálne dvakrát.
Kórejský čmeliak tiež potešil.
Všimol som si, že závory idú dole, tak som sa nejako schopnejšie postavil a odfotil prechádzajúci Excelsior. Potešila na ňom 162ka, hoci bola blonski, pre mňa je to vcelku cenná fotka, lebo ja si často mašinky pod "zelenými" drôtmi nefotím.
Zastavil som sa pri Vladinovom prototype. Mal som v pláne aj fotku s iným prototypom. S ktorým?
S okuliarnatým. Bok po boku postávali 755.001 a 753.001.
Potom som už naozaj vyrazil smer osobná stanica, kde som stretol zvyšok dnešnej železnico-netovej výpravy (AladaR, DjMiscin, Duko).
Tu sme si odfotili Ic-čko do Košíc. Mraky prvýkrát ukázali, že majú právomoc schovávať slnko.
A okrem opice aj Hurvínka, ktorý mal v ten deň robiť pendle medzi depom a osobnou stanicou.
Nasledovalo sledovanie parného nákladu. Najskôr za Košťanmi nad Turcom. Alebo pred Príbovcami? Ako je komu lepšie.
Ďalej nasledoval známy oblúk v Jazernici a jeho posledné dva drevené stĺpy. Fotomrak mal ale navrch.
Tu bol čas počkať aj požiarny. Povedal som si, že ďalej bude lepšie nasvietený, ale či to bola pravda som nezistil, lebo aj tu si ma našiel obláčik. Nevadí, prežijem to.
V Diviakoch som si spravil pár stanicoviek. Pary a okuliare.
Iba okuliare prvýkrát.
Iba okuliare druhýkrát. To bolo asi naposledy, čo mi na Turci zasvietilo naplno.
Kdeže som to len tak mohol fotiť tie pary? Dolná Štubňa je už veru svetovo známe miesto, aj Nemci boli.
Na okuliarniky dokonca trochu zasvietilo, aj keď to nebola plná možná palebná sila slniečka.
A do tretice miesto, kde sme sa na trati s našou skupinou zastavili a dali oba vlaky - Turček. Sranda, že keď človek pozerá fotky v článkoch, čo už vyšli, tak vidí, že ďalší známi neboli ďaleko a predsa ich nestretol.
A opäť aj hasiči.
Na Kremnických Baniach som urobil posledné zábery akcie. 109-tka a pary.
Posunujúca jednotka. Tá potom stiahla vlak späť do Vrútok.
Hladké boky sú super.
T478.3109 pod kostolom na Krahuliach, kde je slovenský geografický stred Európy.
Posledný pohľad do stanice na odpočívajúce pářičky.
Keďže 60. použiteľný záber som už nespravil, to je odo mňa všetko. Veľmi rád by som poďakoval všetkým klubom, čo sa akcie zúčastnili, že sa o tieto vozidlá starajú. Špeciálne by som poďakoval Vrútočanom, keďže túto akciu organizujú oni, tento rok vybavili niekoľko zaujímavých strojov z Čiech, poskladali zaujímavé zostavy. Ďalej by som rád poďakoval Prievidzskému parostrojnému spolku za odvoz a nocľah. Takisto vďaka aj AladáRovi, že ma zobral do auta a vozil v nedeľu po Turci. Nateraz je to odo mňa všetko, majte sa a nech sa Vám šotomraky vyhýbajú.
|
|||
|
|
|||
.|
|
|||
|
|
|||
