Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Pri tohtoročnej dovolenke v Macedónsku ma lákala myšlienka ísť sa pozrieť aj do Kosova, kam sa dá dostať vlakom jedine z hlavného mesta Macedónska, Skopje.

Vzhľadom na takmer nulový počet spojov som si musel dobre premyslieť stratégiu, aby som niekde neostal bez prípoja uprostred krajiny, kde máte mizivé možnosti na dohovorenie sa, teda pokiaľ zrovna neovládate albánsky jazyk.

Po počiatočnom pátraní som zistil, že jediný vlak odchádza do Kosova Polja a následne Prištiny o 16:35 zo Skopje a jediná možnosť návratu po železnici je ráno o 7:10, takže som musel rátať aj s nocľahom.

Cesta ubehla na macedónskej strane rýchlo až do pohraničných staníc Volkovo/General Jankovič, kde bolo pasové a colné odbavenie. Následne som musel absolvovať presun autobusom cca.20km úsek, kde prebiehala výluka a potom prišla tá nádherná chvíľa, kedy som v čele vlaku uvidel Nohabku s rokom výroby 1958. Jej zvuk bol zadosťučinením za dlhotrvajúce pasové odbavenie a následné asi polhodinové trmácanie sa autobusom. Aj napriek veku sa táto nadherná lokomotíva nenechala zahanbiť a ukázala, že i napriek tomu, že už je v iných štátoch dávno iba muzeálny exponát, rozhodne nepatrí do starého železa a dokáže bez problémov ešte aj dnes plniť každodenné prepravné nároky. Po zotmení vlak dorazil do hlavného mesta Prištiny a súprava ako prišla, tak aj rýchlo odišla, pričom stanica úplne osirela. Tak som sa vybral pohladať nejaké ubytovanie, lebo noc absolútne nepripomínala teplé počasie, ktoré tam dovtedy vládlo. Po asi dvadsaťminútovom hľadaní som objavil luxusný hotel, no ako sa vraví ani tu nebolo všetko také, ako by človek očakával a ja som zistil, že v kompetencii manažéra hotela je aj dohadovanie cien s výraznými zľavami a tak som napokon prespal za cca.dve tretiny katalógovej ceny.

Ráno som sa hneď ponáhľal na nádražie, s cieľom nafotiť nejaké zaujímavosti zo sveta železnice. A podarilo sa. Prvým prekvapením boli spoje samotné, pri absencii cestovných poriadkov, ktoré rovnako ako v Macedónsku a Srbsku slúžia len na služobné účely, sa mi podarilo objaviť jeden mimoriadne vyvesený na dverách stanice. Z neho som pochopil, že v celom Kosove jazdí len 5párov vlakov, z toho jediný zahraničný, do Skopje. Druhým prekvapením bola všestrannosť vozového parku. Nájdete tu lokomotívy od európskych, ale aj amerických výrobcov, proste letom svetom. Síce by mnohé patrili do múzea, no tu spoľahlivo slúžia. A čo sa týka servisu, žiaden problém, opodiaľ depa, za provizórnym plotom stálo množstvo chátrajúcich lokomotív, zase všemožných typov, takže s náhradnými dielmi si asi ťažkosti nerobia. Holt čas tu plynie úplne inak než u nás a treba si zvyknúť že v Kosove si nelámu hlavu nad ničím, lebo ako tvrdia čas vyrieši všetko. Skrátka iná životná filozofia, alebo iný kraj - iný mrav.

Pri spiatočnej ceste som za denného svetla urobil viacero fotiek, no vzhľadom na skutočnosť, že som sa nedostal aj na iné trate som si predsavzal, že sa sem ešte vrátim. Mojím cieľom je zdokumentovať železničnú prevádzku, ktorá zatiaľ prežíva aj po nedávnych vojenských akciách v tomto nekľudnom kúte bývalej Juhoslávie a Vám ponúkam obrázky z mojej cesty.

Hranica Volkovo

Priemyselné prasiatka

hviezda dňa - NOHAB

Nohabka zaberá

prázdna stanica, kde stoja len štyri vlaky denne

stretnutie s motorákom

posledná večerná fotka Nohabky

nočná fotka stanice v kosovskom hlavnom meste Prištine

prvá ranná fotka v Prištine

zázemie depa - vykoľajený traťový stroj

vozové depo

v stanici Kosovo Polje sa pripája ďaľší motorák

pohľad na stanicu Kosovo Polje

a stretávam zase Nohabku

vodárenská veža v Kosovo Polje

lokomotívne depo v Kosovo Polje - majú tu zaujímavé kusy

prekvapenie, ktoré som za tmy nevidel

nádherný pohľad na americký stroj

a za depom sú odstavené stroje

alias zásobárne náhradných dielov

odstavné nádražie

a prekvapenie v podobe bývalých nemeckých vozov ešte s logom KFOR

a o kus ďalej bývalé vozy ďaľších európskych správ

to vyzerá z ďiaľky ako vozeň DR

cesta pokračuje cez tunely a údolia

zastávka s komfortným prístreškom

a zastávka s horším osudom

krásny fotoúlovok v podobe mapy kosovských železníc

a posledný pohľad motorák ktorý ma viezol na hranice...

plus panoráma vylúčenej trate, na ktorej práve prebiehala oprava