Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

Deň železnice na Vychylovke! Dve zakúrené "pary" pri príležitosti osláv 90. výročia Kysuckej lesnej železnice! Tri roky sme tam neboli! (ako ten čas rýchlo a bez pardonu letí). Plán na nedeľu 25. mája 2008 je spečatený.

Krátko z histórie

Kysucká lesná železnica postavená v rokoch 1915 - 1918 viedla Bystrickou dolinu a spájala Oščadnicu s dolinou Chmúra v chotári obce Vychylovka.  Oravskú lesnú železnicu postavil Oravský komposesorát (vlastníci oravských lesov). Hlavná trasa mala dĺžku 22 km, viedla z drevoskladu v Lokci a končila v chotári obce Oravská Lesná. (vtedy Erdútka). Železnice slúžili výhradne na dopravu dreva.

Doprava dreva z Lokce do Kraľovian sa však musela uskutočňovať plťami (cez Námestovo, Tvrdošín)  alebo povozmi čím sa cena dreva predražovala. Preto Oravský komposesorát v rokoch 1925 - 1926 vybudoval spojovaciu železnicu s dĺžkou 10,5 km, ktorá spojovala oravskú a kysuckú lesnú železnicu. Týmto dosiahli pripojenie Oravskej časti na normálnerozchodnú železničnú sieť.

Trať do Chmúry pričom najvyšší bod 939 metrov dosiahla v sedle Beskydu. Náročný bol najmä úsek na Kysuckej strane, kde trať prekonáva na krátkej vzdialenosti (vzdušnou čiarou 1,5 km) prevýšenie 217 metrov. Projektant (ružomberská firma Dipl. Ing E. a L. Gál) problém vyriešila vložením 3 hrotových úvratí do trate, ďalšie dve úvrate vznikli v staniciach Chmúra a Beskyd-sedlo. V úvratiach vlak menil smer jazdy, lokomotíva súpravu striedavo tlačila a ťahala (rušeň bol umiestnený spravidla v strede vlaku).

Po vybudovaní spojovacieho úseku bola dĺžka hlavnej trate z Oščadnice do Lokce 61km. Na hlavnú trať naväzovali početné odbočky, ktoré umožňovali ťažbu dreva v menších dolinách. Spolu s nimi mala kysucko oravská lesná železnica v čase najväčšieho rozmachu koncom 20-tych rokov dĺžku 110 km.

Organizácia prevádzky bola až do roku 1949 rozdelená dve časti: správa kysuckého úseku (Oščadnica-Chmúra) mala sídlo v Starej Bystrici, správa pôvodnej oravskej časti sa nachádzala v Lokci; neskôr bola presunutá do Zákamenného. Po majetkovom zlúčení oboch častí 1949 správa celej KOLŽ  (Kysucko – oravskej lesnej železnice) sídlila v Zákamennom, kde sa nachádzali aj hlavné dielne. Ďalšie depá boli v Oščadnici, Lokci a na Tanečníku.

Železnica bola z dôvodu nerentabilnosti zrušená v roku 1971. Väčšina trate bola demontovaná a časť koľajových vozidiel bola zošrotovaná. Zachovaná zostala najcennejšia časť trate s unikátnym úvraťovým systémom. Tento úsek bývalej KOLŽ o dĺžke 8 km medzi Chmúrou (Vychylovka) a Tanečníkom (Oravská Lesná) bol ako technická pamiatka vyhlásený v roku 1991 za národnú kultúrnu pamiatku SR.

Múzeum kysuckej dediny je skanzen nachádzajúci sa neďaleko obce Vychylovka. Skanzen vznikol v roku 1974 pričom jeden z hlavných dôvodov pre jeho vznik bola výstavba vodárenskej nádrže (nádrž na akumuláciu pitnej vody) Nová Bystrica Jeho prvou úlohou totiž bola záchrana pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica (južné rameno) a Harvelka (severné rameno nádrže) ktoré pre spomínanú výstavbu zanikli.


V expozícii sa nachádza 34 stavieb, prevažne obytných domov a hospodárskych budov, ďalej krčma z Korne, dva mlyny, murovaná kaplnka zo Zborova nad Bystricou. Súčasťou skanzenu je aj úzkokoľajná lesná železnica s úvraťovým systémom.

Parná lokomotíva    U 34.901

-  vyrobená v roku 1909 firmou Magyar Királyi Államvasutak  Gépgyára  / strojárne Maďarských štátnych železníc pod výrobným číslom 2282. Rušeň bol dodaný na Čiernohronskú  železnicu, kde bola v  parku koľajových vozidiel do roku 1975. V uvedenom roku ju zakúpilo Kysucké múzeum v Čadci, ktoré ju dalo opraviť do Švermových železiarní v Podbrezovej,  po oprave sa   lokomotíva stala súčasťou parku hnacích vozidiel   zachovanej časti bývalej Kysucko-oravskej lesnej  železnice v  Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke. Národná kultúrná pamiatka SR.  
- je to dvojvalcová tendrová lokomotíva s troma nápravami o pôvodnom výkone 60 HP / 44 kW /.

Dieselhydraulická lokomotíva DH 120 
- vyrobená v roku  1982 v SONP Kladno  pod výrobným číslom 44 a dodaná do Švermových železiarní v Podbrezovej, kde pod evidenčným číslom  12 premávala do konca októbra  1992. Z  Podbrezovej  bola presunutá na neďalekú Čiernohronskú železnicu, odkiaľ sa v roku 1994 dostala na múzejnú železnicu vo Vychylovke.

Parná lokomotíva U 45.9-         vyrobená v roku 1916 strojárňami Maďarských štátnych železníc  / MÁV / pod výrobným číslom 4281 a dodaná na lesnú železnicu Oravského komposesorátu v Lokci. Po spojení s LŽ v Oščadnici a  vzniku KOLŹ  sa stala súčasťou lokomotívneho parku tejto železnice až do jej zrušenia. Po zrušení KOLŽ  a následnej likvidáci väčšiny trate a koľajových vozidiel zostala ušetrená a stala sa súčasťou  vznikajúcej múzejnej železnice.  Národná kultúrna pamiatka SR.   Do prevádzky  bola po oprave zaradená na začiatku sezónnej prevádzky 2008.- je to dvojvalcová tendrová lokomotíva so 4 nápravami o výkone  80 HP / 59 kW

V duchu hesla „keď sme už tu“ sme sa pobrali pozrieť aj na oravskú stranu. Na Tanečníku bolo už všetko pripravené na veľkú parádu – otvorenie úseku Tanečník – sedlo Beskyd (31.5.200

Veľkým mojím snom je previezť sa „pravidelným“ vlakom z Vychylovky na Tanečník. S nádejou že už čoskoro prinesiem o tom reportáž sa lúčime s Oravou. O rok dovidenia !jožo pilko 2008 

---

použitá literatúra:
kysuckemuzeum.sk
kruzok.sk
sk.wikipedia.org