Stránka venovaná železnici, fotografiám a zaujimavostiam zo sveta železnice

V poslednom čase chodievame do Tatier ako na klavír, čo sa prejavuje samozrejme na odolnosti našej famílie voči vírusom. Postupne okrem tradičnej vysokohorskej turistiky začíname preferovať výlety do bližšieho či vzdialenejšieho okolia. Tým býva Slovenský Raj a jeho okolie, či poľská strana Tatier. Tentokrát sme sa vďaka počasiu a tak trochu aj pracovne dostali na vrchol bájneho kopca na samom konci Nízkych Tatier.

Jedným z tradičných miest bývajú aj Dedinky, či v tomto prípade Dobšinská Maša s povinným Horehroncom, kde mi chýbali ešte niektoré zimné motívy.

Priznám sa, že modernizáta tu ešte nemám odfoteného a tak keď sa naskytla príležitosť, prečo ju nevyužiť.

Neodpustíl som si ani záber miestnej krčmy zavalenej snehom.

Jarné slnko už cítiť všade v okolí a vytvára jedinečné pohľady na ustupujúcu zimnú výzdobu.

Po návrate z Raja sme ešte navštívili Važec.

Juraj sa blíži do zastávky Važec

Potom prišiel deň D a tým bola návšteva Kráľovej Hole. Čakal som na túto chvíľu už pekných pár mesiacov. Hlavným dôvodom bolo vždy počasie a viditeľnosť. V Šumiaci nás čakal netradičný povoz švajčiarskej značky ROLBA - RATRAC.

Po zaujímavom zážitku, kedy švajčiarske pásové vozidlo v nás vzbudilo neobyčajný rešpekt, nastala chvíľa príchodu na ľadom obalený vrchol Kráľovej Hole.

Panoráma Vysokých Tatier. Počasie bolo nádherné, výhľad tiež, ale veľmi nepríjemný bol vietor, ktorý dosahoval rýchlosť nad 100 km/h.

Hrebeň Nízkych Tatier. V strede Chopok a Ďumbier.

Pohľad do doliny Čierneho Váhu vľavo sa nachádza obec Liptovská Teplička a priamo dolu v hlbokej doline pod nami pred štyridsiatimi rokmi premávala Považská lesná železnica.

Pohľad na východ smer Šariš. Miro sa "kochá".

Pri spoločnej fotke sme s Kubom mali čo robiť, aby nás vietor nezhodil... alebo: všetci sú blázni iba my sme lietadielka

Vysielač na Kráľovej Holi

Stĺp s anténami. Výťahom sa dá dostať až po úchyty lán a úplne nahor vedie už iba schodisko. Horné dvierka sa dajú otvoriť iba v lete.

Tu býva Perinbaba.

Záveje na vrchole dosahujú výšku okolo 5-6 metrov. Po troch hodinách sa vraciame späť do údolia.

Na moste medzi Svitom a Lučivnou stretávame kolegov fotičov. Zastavíme sa na pár slov a záberov.

Po asi pol hodinke sa lúčime a rozchádzame sa. Nás čaká ešte rozmrazovací podvečer v termáloch Vrbov.

©železničný.net´2013; Duko.