Novinky, články, reportáže
Patrí sa skôr, ako prejdeme k fotografiám, ozrejmiť podivný nadpis. Zhruba o týždeň nám končí grafikon 2012/13 a s ním skončia v koši aj turnusové listy rušňových a vlakových čiat. Na tom mojom, turnusovej skupiny 147, je jedna popoludňajšia šichta z L. Mikuláša do Košíc a späť, ktorú som si veľmi obľúbil. Pre mňa osobne najpríjemnejšia pracovná zmena bude od nového GVD nenávratne fuč, preto v piatok 6.12., keď som ju robil naposledy, mi prišlo aj v celku ľúto.
Ľúto okrem pohodovej podvečernej cestovačky nádherným údolím Hornádu aj za turnusovými mašinkami 163.113 a 118, ktoré sa točili v dvojdňovom obehu práve na dvoch košických túrach; rannej a tejto poobednej.
A tomuto faktu som podriadil tak trochu aj hlavný objekt fotenia, ktorým na rozlúčkovej zmene bola práve naša červená turnusovka 163.118. O uvedené dva rušne, ktoré sme mali v opatere, čoskoro prídeme, preto o to viac som sa snažil si tieto pamätné okamihy naposledy užiť a zachytiť na čip fotoaparátu.
Čo však bolo vrámci tejto rozlúčkovej šichty neplánované, bola snehová metelica, ktorá od obedu do rána nasledujúceho dňa paralyzovala, inak dosť netradične na sneh zväčša chudobnú, spišskú časť Podtatranskej kotliny.
Prejdime teda k samotným obrázkom;
Os 7819 tesne po tom, čo sa stretol s "partnerským" Os 7810 vedeným 163.113, zastavil na vrcholovej stanici Štrba. S páperím sa tu roztrhlo vrece.
Vo Svite sveta nevidno, obetavý signalista na jednotke sa snaží sfunkčniť zaviatú výhybku z tretej koľaje. Návestné znaky na návestidlách, ktoré sa kmásajú vo vetre, sú viac-menej len na tipovačku.
V hustej metelici nás predchodí zmeškaná 605-ka; predchodenie sa malo konať v Poprade, kde však najmodernejšie koridorové výhybky s ohrevom a elektromorickými prestavníkmi nevykazujú ani toľko poslušnosti ako tie staré svitovské ovládané ručne diaľkovo prostredníctvom stuhnutých drôtovodov. Trošku hanba.
Po prejdení štiavnického tunela iný svet.. V Spišskej jasno, takmer bez snehu a pokoj.. Po metropolu východu sa mi darí stopiť 12 minút z 22 minútového meškania, ktoré som nazbieral vo Svite a Poprade. V Košiciach, známych tradičným vetrom na moje počudovanie vládne pokoj tiež. Posunovač ostáva prekvapený pri pohľade na zafúkaný pojazd mašiny a pýta sa, kde sa to čerti ženili. Po tradičnom dobratí dvoch vozňov a obehnutí súpravy čaká 118-ka v čele Os 7820 do Popradu. Tradične pri 3. nástupišti na 4. koľaji. Bude mi to chýbať. Ako aj večné otázky dezorientovaných Cigánov: "ide ted vlak da Kostoľady?"
A opäť doma. Pri poslednej jazde s vlakom, ktorý je preslávený chronickými minútkami meškania si dávam záležať, aby som dorazil do Popradu včas. Stále tu fučí ako besné, z druhého nástupišťa do 8. koľaje nafúkava masivný snehový závej.
Výhybky haprujú, napriek pilnej snahe staničných pracovníkov rušeň vpravo len s ťažkosťami obieha súpravu od 7853 na 7858. Na odchod si generuje sekeru 68 minút. Chudáci ľudia v silnom vetre a mraze po zástavkách.
Posunové procesy s autovozňom na vlak EuroNight 444 taktiež kolabujú, rýchlik si odnáša z Popradu vyše polhodinovú sekeru. Mňa s posledným večerným osobákom 7874 na Liptov vyháňajú po sprevádzkovaní výhybky s 10 minútovým meškaním ešte pred ním. Cestou na Štrbu preráža 118-ka snehové jazyky a menšie záveje predovšetkým v otovrených úsekoch k Svitu a na lúke nad Lučivnou. Štrba sa stáca pod vysokou snehovou nádielkou, koľajnice, po ktorých temer dve hodiny predo mnou nič nešlo, sú beznádejne pochované pod bielou perinou. Výhybky spoľahlivo nefungujú ani tu, jazdí sa po prvej a druhej. Skúsený výpravca Paľko "mor Ho!" operatívne zabezpečuje stretanie vlakov 7874 a 7859 kvôli výmene vlakových čiat.
V sobotu skoro ráno vezie 118-ka prvý osobný z Mikuláša do Popradu. V Poprade problémy pretrvávajú, chlapi s metlami a kefami po ťažkej noci už ledva stoja na nohách. Krvopotne sa snažia sprevádzkovať výhybku po výhybke, aby sa rušeň dostal na miesto odpočinku do šturcu na 6. koľaj. Posledná výhybka im zaberá dlhé minúty, vznikajú fotky:
Podarilo sa.. vonku sa svitá, Poprad sa budí do bieleho rána a moja milovaná 118-ka, bok po boku našej čoraz špinavšej ex-leštenky 104, sa ukladá na svoj posledný sobotný turnusový odpočínok v mojom rodnom meste.