Z Považia sme sa bratovým spoľahlivým gumokolom presunuli na Kysuce. Slová známeho hitu od Karla Gotta, boli na túto situáciu ako vyšité.
Vidieť tento nehostinný, studený hornatý kraj, kde deň predtým padol 91 ročný snehový rekord bol dostatočným lákadlom na to, aby sme sa pozreli na tamojšiu železničnú prevádzku. Neodradila nás ani nepretržitá výluka do Jablunkova, pretože nám skôr išlo o zdokumentovanie snehovej pokrývky vs železnica. Koridor žiaľ nepekne zohyzdil čaro železnice, a môžu za to dlhočizné protihlukové bariéry, ktoré doslova narúšajú vzhľad okolia. Jednoducho hnus.... Popri trati sa veľmi motať nedalo, zapadli by sme v snehu, vybrali sme sa teda priamo do Čadce. Svoju návštevu tohto okresného mesta sme začali v miestnom depe:  Pri návšteve depa som zachytil posunujúci bagetu Danka a Janka
 záber z opačnej strany
Oči má sněhem zaváté, v duši má chladný stín,  Danka / Janka 813/913.022 posunuje do stanice k makovskému nástupišťu
vodný žeriav v depe počas zimného spánku
Rampouchem srdce prokláté anonymne sa tváriaca inkognito depná výhybka učupená v snehu
 aj vlečný vozeň spí svoj zimný spánok
studený hlas, na dlani mráz, ledový klín  odstavenú súprava a rýchleho peršinga 163.007 od nástupišťa oddeľuje barikáda snehu
Žofia 971.006 prišla na osobnom zo Žiliny, a vyprofilovala prechodový snehový prierez
 záber zachytáva padajúci sneh zo Žofiinho čela, a práve vtedy na pár sekúnd spod hustých mrakov vykuklo slniečko
Slunce svit marně útočí, její cit neroztál,  spiaci pracovný vlak s legom T 238.0010
 snehom ložené odstavené plošiňáky
 na makovskom nástupišti stojí Danka/Janka a ja som neskutočne zaborený do snehu
prosím vás, pane průvodčí, zastavte vlak, už je to tak, nemohu dál.  odchádzame, a hrnieme sniežik, hrnieme...
Vidím, že už se šeří a vím teď, že jen zbývá smutek zavřených dveří pro toho, kdo je sám.  na moste cez rieku Kysucu
Text a foto : Andy
| 
