Veľká Británia je pre každého milovníka železnice nepochybne zemou zasľúbenou. Na začiatku marca som na ostrovoch strávil niekoľko dní a hoci účelom cesty rozhodne nebolo spoznávanie britských železníc, podarilo sa mi zdokumentovať aj nejaké to železničné dianie. Tie najväčšie zaujímavosti by som vám rád predstavil v tomto krátkom reporte.
Z pohľadu železničného nadšenca sa vrcholom cesty stala návšteva ostrova Wight. Menšie geografické okienko nám napovie, že ostrov o rozlohe 384 km2 leží pri južnom pobreží Veľkej Británie v blízkosti miest Portsmouth a Southampton. Cesta naň trvá približne 10 – 45 minút podľa zvoleného typu plavidla a trasy.
Ruch na ostrove Wight. V pozadí pevninská časť Veľkej Británie. Čím je teda tento ostrov tak zaujímavý pre obdivovateľa koľajovej dopravy? Tak predovšetkým je to 14-kilometrový úsek zachovanej železnice, ktorá spája dve mestá na severozápade - najväčšie, asi 30-tisícové mesto Ryde o niečo menší Shanklin. Tzv. Island Line je v súčasnosti jediná železničná trať s pravidelnou prevádzkou na ostrove Wight, hoci v minulosti na ňom existovalo 89 km železničnej siete. Bola budovaná v rokoch 1862 až 1901, pričom k jej rušeniu dochádzalo v rozmedzí rokov 1952 – 1966. Od roku 1966 je tak jediným pozostatkom tejto siete spomínaný 14-kilometrový úsek na severozápade. Trať zo Shanklinu do Ryde bola sprevádzkovaná v roku 1864 a človek sa tu tak naozaj stretáva s poriadnym kusom železničnej histórie. Významným míľnikom v živote trate sa stal rok 1967, kedy prichádza k jej elektrifikácii. Trolejové vedenie by sme však hľadali zbytočne. Bolo použitá tretia napájacia koľajnica s vrchným odberom prúdu, v našich končinách značne exotické riešenie. Tento systém je známy napr. z londýnskeho metra. No a pri londýnskom metre ešte chvíľu zostaneme. Počas pobytu na ostrove som sa totiž neraz pristihol pri myšlienke, že používané železničné vozidlá až priveľmi nápadne pripomínajú staré súpravy metra. Je však možné, aby sa viac ako 100 km od Londýna preháňali po slnečnej pláži ostrova Wight archaické súpravy londýnskej podzemky? Na mieste nie je čas zisťovať podrobnosti a pátranie tak rozbieham až po návrate domov. A skutočnosť je impozantná, keďže moje domnienky sa naozaj potvrdzujú! Na ostrove totiž vzhľadom k úzkemu prierezu tunela Ryde nemôžu byť použité klasické súpravy britskej železnice. Na pomoc tak prichádzajú jednotky Class 483, čo sú renovované ex-londýnske súpravy metra, vyrobené v roku 1938(!). Nahradili staršie jednotky Class 485 a 486, ktoré pochádzali z roku 1923 a ktoré premávali na ostrove od elektrifikácie v r. 1967 až do r. 1990. Že budú v pravidelnej prevádzke súpravy londýnskeho metra spred 2. svetovej vojny a navyše mimo domovského územia, tak to by ma v živote nenapadlo. Aby toho nebolo málo, na konci roku 2008 dostali súpravy pôvodný červený náter londýnskeho metra so žltým výstražným panelom na čele. Retro na anglický spôsob môže vyzerať aj takto  Čo sa týka počtu vozidiel, na ostrove je v prevádzke celkovo 7 jednotiek, pričom maximálna dosahovaná rýchlosť je 45 mp/h (asi 73 km/h). Vo svetle týchto informácií tak začínam trošku ľutovať, že som túto železničnú prehistóriu aspoň v krátkosti nevyskúšal Najzaujímavejšou časťou Island Line je bezpochyby koncový úsek na móle Ryde Pier. Život na ostrove je úzko spätý s lodnou dopravou a medzi úlohy železnice patrilo aj zjednodušenie prepravy k niekedy veľmi vzdialeným nástupným bodom na lode. Dodnes sú móla hlavnou vstupnou bránou na ostrov Wight. Pravidelná železničná prevádzka začala na 0,7 km dlhom móle v roku 1880. Do tohto roku končili vlaky na pobreží v stanici Ryde Esplanade, cestujúci však mohli na móle využiť služby konskej železnice. Istá forma električky premávala po móle až do roku 1969 a zvyšky tejto štruktúry sú viditeľné dodnes. Väčšinu času stráveného na ostrove som sa pohyboval práve v okolí tohto móla a môžem vám tak priniesť niekoľko záberov.
Pohľad zo stanice Ryde Esplanade na mólo Ryde Pier s linkou do Shanklinu. Na móle sa v súčasnosti využíva len západná koľajová vetva. Vpravo v pozadí je koncová stanica trate - Ryde Pier Head. Okrem starej londýnskej súpravy metra typu 483 si môžeme všimnúť aj tretiu napájaciu koľajnicu.
Stanica Ryde Esplanade na pobreží. Súprava práve zišla z móla a pokračuje do Shanklinu.
Začiatok dvojkoľajnej prevádzky začína pár metrov za stanicou Ryde Esplanade pred vstupom do tunela. Práve úzky profil tohto 358 metrov dlhého tunela je dôvodom využívania súprav londýnskeho metra na trati.
Celkový pohľad na železničnú trať na móle Ryde Pier zo stanice Ryde Esplanade.
Mólo Ryde Pier tvoria tri segmenty. Ľavá časť je určená pre chodcov a automobily (rýchlosť je obmedzená na 10 km/h) a označuje sa ako Promenáda. Prostrednú časť tvorí čiastočné demontované a chátrajúce električkové mólo. No a pravá časť slúži železnici.
Pohľad z konca móla na nepoužívanú električkovú časť. Prevádzka tu bola zastavená v roku 1969.
Koncová stanica trate Shanklin – Ryde v závere móla Ryde Pier (Ryde Pier Head Station). Cestujúci tu môžu pohodlne prestúpiť na katamarán spoločnosti Wightlink do Portsmouthu.
Katamarán spoločnosti Wightlink premávajúci medzi Ryde a Portsmouthom. Cestu úžinou zvládne približne za 20 minút.
Katamarán nie je jedinou ani najrýchlejšou možnosťou dopravy na ostrov. Prekonáva ho vznášadlo spoločnosti Hovertravel, ktorému plavba trvá zhruba 10 minút. Vznášadlo navyše nepotrebuje žiadne móla a dokáže zaparkovať priamo na pláži ostrova Jedná sa o najstaršiu britskú komerčnú vznášadlovú linku a bezpochyby najzaujímavejší spôsob dopravy na ostrov.
Vznášadlo spoločnosti Hovertravel na linke Portsmouth – Ryde. 
Vlaky jazdia v približne 40 minútových intervaloch, počas večerných hodín sa predlžuje na 1 hodinu.
Ešte jedna zaujímavosť. Železničná trať Shanklin – Ryde predsa len nie je jediná na ostrove Wight! Vo vnútrozemí sa zachovalo 8,5 km trate Wootton – Havenstreet – Smallbrook Junction (prestupná stanica na Island Line), ktorú pred likvidáciou zachránila skupina železničných nadšencov. Premávka je zabezpečovaná parnou trakciou a zdroje na internete hovoria, že najstaršia funkčná lokomotíva pochádza z roku 1876 (vagóny dokonca z roku 1864). V letných mesiacoch jazdí železnička denne. Počas mojej prítomnosti však na jej návštevu nebol čas a navyše neboli v pláne ani žiadne jazdy. V rámci mojej návštevy Anglicka som sa so železnicou nestretol len na ostrove Wight. Podarilo sa mi dokonca absolvovať aj zopár presunov vlakom. Na záver článku by som tak rád priniesol ešte niekoľko záberov z týchto ciest.
Londýnska železničná stanica Waterloo. Jedná sa o najrušnejší železničný terminál vo Veľkej Británii s 88 miliónmi prepravených pasažierov ročne (2011). V čase fotenia ráno o 6:27 bol na stanici ešte relatívny pokoj. Avšak jeden postreh – v budove bola neskutočná zima a niečo ako čakáreň by ste hľadali márne. Zlaté slovenské stanice!
London Waterloo z peróna. Stanica má celkovo 19 nástupíšť, čo ju spolu s London Victoria radí na prvé miesto v rámci Veľkej Británie.
Nástupište č. 9 - vľavo pristavenou súpravou sme cestovali do Portsmouthu. Elektrická jednotka typu 444 od Siemensu pozostáva z piatich vozňoch a dosahuje maximálnu rýchlosť 160 km/h. Napájanie (750 V) prebieha formou tretej koľajnice. Všetkých 45 vyrobených súprav prevádzkuje operátor South West Trains. Cena za jeden lístok sa väčšinou pohybuje v rozmedzí 7 – 10 eur. My sme však mali šťastie a natrafili na neuveriteľnú akciovú cenu 1 libra = 1 lístok. No neber to. Človek sa potom asi nemôže sťažovať, že na stanici sa nekúri :D 
Portsmouth a jedno z nástupíšť stanice Portsmouth and Southsea. Na území mesta sa nachádza viacero rovnomerne rozložených železničných staníc. V priebehu pobytu sa mi podarilo navštíviť aspoň na pár minút každú z nich. V tejto chvíli čakáme na vlak do mesta Brighton.
Elektrická jednotka od Siemensu typu 450 v stanici Portsmouth and Southsea. Vľavo dole je dobre viditeľná tretia napájacia koľajnica (750 V). V blízkej budúcnosti sa počíta s prestavbou na sústavu napájania 25 kV AC v podobe klasického trolejového vedenia.
Jednotky typu 450 sú na túto situáciu pripravené už od výroby. Môžeme si tiež všimnúť, že vzhľad vozového parku zostáva akýsi unifikovaný. Jednoducho povedané, väčšina vlakov sa podobá ako vajce vajcu. Miestni fotiči z toho musia byť určite na nervy )
Železničná stanica v meste Brighton. V pozadí elektrická jednotka typu 377 vyrobená spoločnosťou Bombardier.
Po návrate z Brightonu nevystupujeme na Portsmouth and Southsea, ale o niečo skôr na stanici Fratton.
Úplne na koniec ešte pár záberov na prístavné mesto Portsmouth z vyhliadkovej veže Spinnaker Tower. 170 metrov vysoká konštrukcia je navrhnutá do podoby lodnej plachty a ponúka úchvatné zábery na široké okolie. Jej návštevu vrelo odporúčam.
Jednotka typu 450 prichádza do stanice Portsmouth Harbour.
Jednotka typu 455 z vrcholu Spinnaker Tower.
Koncová stanica trate Londýn – Porstmouth (tzv. Portsmouth Direct Line) - Portsmouth Harbour.
V Porstmouthe si príde na svoje aj fanúšik lodnej dopravy. Trajekty, katamarány, vznášadlá, vojnové aj historické lode – všetko na jednom mieste. Katamarán prichádza z ostrova Wight, ktorý sa črtá na obzore. Niekde tam práve premávajú staré londýnske súpravy metra text a foto: lofofor
Zdroje:
en.wikipedia.org/
southwesttrains.co.uk/island-line.aspx
ryde.shalfleet.net/ryde_pier.htm
southernelectric.org.uk/features/flrvpre.html
iwsteamrailway.co.uk/
| 
