 Každý fotograf zažije v živote moment, kedy si povie: toto by mohla byť nádhera keby..... keby išlo to čo by tam chcel mať....keby bolo krajšie počasie....keby bol tam kde treba....keby..... V strede týždňa začali predpovede meteorológov hlásať, že ide babie leto. Zmocnil sa ma taký divný pocit "volania divočiny". Zobral som do ruky telefón a začal plánovať a vybavovať. Výsledkom je táto reportáž, ktorá približuje jeden nádherný jesenný sobotný deň od prvého svetielka, ktoré sa objavilo ráno na obzore, až po posledný svit na západe.
 Začiatkom septembra, keď sme boli na Kráľovej Holi naposledy, som si povzdychol: keby tak nebol opar spôsobený teplým počasím a kdesi úplne vzadu skrsla myšlienka - tu musím zažiť svitanie! Slovo dalo slovo a v sobotu ráno o 6:00 za brieždenia sme stáli s Jakubom, Hujerom a Vladom na vrchole Kráľovej Hole.  Rýchlo povyťahovať vercajch a poďme na to. Úchvatný pohľad na sever. Jemne osvietený brieždením hrebeň Roháčov, Vysokých Tatier, Belianskych Tatier, pod ktorými blikajú svetielka spiacich tatranských osád a podhorských miest  Dlhá expozícia na východ. Vľavo bliká dedinka Vernár, vpravo ponorená do hmly Stratenská dolina s priehradou Palcmanská Maša  Svetla pribúda. Začína sa fantastické divadlo.  I keď je ešte tma a voľným okom nevidno detaily, pri dlhej expozícii sa začínajú črtať doliny, lúky a osady.  A je to tu! Žeravá sýto červená guľa sa začína vynárať spoza obzoru.  Všetko sa zahalilo do červenej farby prechádzajúcej postupne do celého spektra odtieňov. Skutočnosť, že stojíme vo výške takmer dva kilometre a absencia vysokých pohorí na východe nám umožnila pozorovať zakrivenie zemegule.  Celkový pohľad na východ slnka a vrchol Kráľovej Hole.  Pohľad na západ nám ukázal neskutočný prírodný úkaz: Tieň Kráľovej hole na oblohe!  Pohľad na severozápad, kde sa vpravo črtajú domy obce Východná a nad ňou v strede sa leskne hladina prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh na vrchole kopca Neznáma a Turková. Dnes ju ešte uvidíme zblízka.  Pohľad na juhovýchod ponorený do rannej hmly.  Pohľad na juh a dedinku Šumiac.Nad ňou sa týči Muránska planina a malá biela bodka je známa liečebňa na Prednej Hore. Vľavo je ešte ponorená do hmly trať z Červenej Skaly do Telgártu. Ešte sa tu objaví záber aj z opačnej strany. Na horizonte je pohorie Mátra a vľavo hore je pohorie, kde pred niekoľkými rokmi havarovalo lietadlo s našimi vojakmi.  Pohľad na severovýchod do Popradskej doliny.  Slnko vystúpalo medzitým vysoko nad obzor a zmenili sa farebné i svetelné podmienky. Pohľad na celú panorámu horského masívu Tatier.  Rázcestník na vrchole.  Muránska Planina ohraničená bielou bodkou vľavo v strede už spomínanou Prednou Horou a vpravo v strede biela bodka je veža zrúcaniny Muránskeho hradu.  Ako sa to spieva v známej piesni: najkrajšie hmly sú na horehroní....   Tri hodiny na vrchole najospevovanejšieho kopca uplynuli ako voda a nastal čas na presun do nemenej krásnych dolín odetých do zlatých jesenných farieb.  Teraz už by to mohli byť aj najkrajšie stromy na Horehroní.  Pohľad z opačnej strany žabou perspektívou.  Bagetka buchoce na sobotnom osobáku z Červenej Skaly do Telgártu.  Krásnym krajom.  Jednoliata súprava jediného rýchlika na tejto trati vyniká na jesenne sfarbenom okolí pod Telgártom.  O pár minút už prechádza slučkou do doliny Hnilca.  Po prechode Horehronca balíme a ideme na Štrbskú stranu dobyť ďalšiu métu. Najprv ale treba navštíviť štrbskú pekáreň a vyzásobiť sa vynikajúcimi nivovo-cesnakovými štangľami!  Keď sme tu boli s Mirom pred poldruha rokom v marci, chýbali tomuto miestu farby  a pár obláčikov nám zakrývalo pravú polovicu hôr. Dnes sa však naplnili predstavy.  Po necelej hodinke sme pobalili aj pod Važcom a presunuli sa na ďalšiu métu, kde nás čakal západ slnka.  Hladina na PVE Čierny Váh sa krásne zrkadlila a vytvorila tak dokonalý obraz toho, čo tu naprojektoval a vytvoril človek, ktorý videl viac, ako iba vodné dielo s najvýkonnejšou elektrárňou na Slovensku.  Slnko zapadlo za obzor a mesiac už netrpezlivo čakal na oblohe svoj čas  Krásne pestré farby oblohy nad Liptovom  Sa postupne menili, šedli s ubúdajúcim svetlom.  Až sa postupne jedna po druhej začali ukazovať hviezdy  Krajina sa ponára do noci. Posledná expozícia na 30 sekúnd počas modrej hodinky a zrkadlo sa ponára do čierno-čiernej tmy  Kontúry Roháčov, svetlá Východnej a Pribyliny, ktoré stráži Veľký voz na oblohe.  Nedeľné ráno. Pripojil sa ku nám Černovec a ideme ďalej na východ pre pár doobedných jesenných záberov.  Dvojičku usilovne tlačí rakaňa do Svitu  Hmla nám dovolila spustiť sa najďalej pod Vydrník a tak sme si tu počkali na vracajúce sa postrky  a nákladný vlak,  aby sme opäť v Poprade urobili s R601 bodku za týmto skvelým slnečným víkendom. Plní zážitkov a dojmov sme sa na obed rozlúčili a vybrali každý svojim smerom. Som rád, že sa mi podarilo dať konkrétnu podobu niekoľkým mojim predstavám a za to patrí vďaka mojim súputnikom Hujerovi, Jakubovi i Černovcovi. ©železničný.net´2012; Duko
| 