 Ani sa to nezdá a opäť uplynul rok od minuloročných jarných prázdnin, ktoré boli v znamení snehovej frézy. Tohto roku bol bratislavský termín posledný, a tak v prvý marcový týždeň už takmer nič nemohlo zabrániť jari, aby si začala vynucovať svoju prítomnosť. Počasie bolo síce vrtkavé, ale umožnilo opäť vytvoriť sériu nezabudnuteľných záberov s ktorými sa s vami chceme podeliť.
 Na prvých pár dní sa ku nám pridal Krz a tak sme sa zastavili na obľúbenom parkovisku pri Strečne.  Ja som sa vybral hore kopcom, Krz dolu kopcom.   Keďže od juhu sa začali trhať oblaky, vybrali sme sa na odbočku Dolná Štubňa.  Po manipuláku nás príjemne prekvapil Pacho  Luxusný gardový stroj bez svojho tútora pozvoľne chátra.  Na Detvancovi svišťal dolu kopcom tento modernizát.  Pohľad z vďačného miestečka pod zastávkou so slnečným bonusom.  A v tento deň sa na nás začalo usmievať nielen slniečko.  Pred návštevou neodmysliteľného geotermálneho vrtu sme sa zastavili na tejto lúke, ktorú som mal už dlhšiu dobu v merku. A zdá sa, že na tento moment aj slnko.  Pohľad z toho istého miesta smerom na Bešeňovú.  Osobáčik pod masívmi Západných a Vysokých Tatier.  Na jánošíka sa už slniečku usmievať nechcelo.  Zaujímavá vychádzka je i popri zubačke. Ak sa človek brodí snehom, tak sa ani nestačí diviť, ako často jazdí.  Húsenková ozubnicová dráha.  Rúbaniská so zaujímavými výhľadmi do dolín.  I smerom na hory. Hlavne, že mackovia ešte spia.  Jeden netradičný záber z pôvodného telesa zubačky z roku 1896.  Hlbšie v údolí sa hmla pomaly plazí nad zbytkami snehu.  Po rýchliku ešte IC-čko z boku.  Fotka bagety je pod Štrbou ozajstná rarita.  Na záver jedna náladovka miestneho koníka Gaštana poslušne čakajúceho na prechod tetrapaku. ©železničný.net´2013; Duko
| 