 Je piatok 8.8.2014 a ja som sa aj spolu s členom Plzeňskej dráhy vybral na pripravovanú akciu „Bezdružické parní léto“. Naša východisková stanica bola Praha hlavní nádraží, kde sme si počkali na Pendolino do Plzně. Po vystúpení z vlaku sme presadli na ďalší vlak smer Pňovany, kde nás už čakal motoráčik do cieľovej stanice Bezdružice. Po príchode, ubytovaní a zoznámení sa ďalšími členmi Plzeňskej dráhy sme sa šli okúpať do neďalekého kameňolomu. To bolo príjemné osvieženie z celého dňa.
Až v sobotu ráno som si uvedomil, že tento článok som mohol začať vetou: „Písal sa rok tísic deväťsto jeden a v stanici Bezdružice bol typický ruch, ako pred odchodom vlaku. Cestujúci sa pomaly začali združovať v stanici a čakali na pristavenie vlakovej súpravy. Netrvalo dlho a už bolo počuť pískanie „parničky“ prezývanej Kafemlejnek. Tá sa v celej kráse objavila na čele vlaku s dobovými vozňami. Skvelý dojem z časového posunu do minulosti dotváral vlakový personál v dobových uniformách, taktiež „četnická stanice“, ktorej osadenstvo pracovalo v plnom nasadení. Ich prítomnosť vzbudzovala rešpekt a pocit bezpečia. No predsa sa našli aj „čierny pasažieri“ a „četníci“ mali plné ruky práce. Keď už boli všetci na svojich miestach a pôvodné železničné hodiny (ktoré sú mimochodom v stanici od jej založenia) ukázali desať hodín a päť minút, výpravca ukázal svojou výpravkou na odchod a vlak sa pohol na svoju cestu do stanice Cebiv. Pri spiatočnej ceste čierny pasažieri fingovali pri trati zranenie a pokúsili sa o prepad vlaku. Opäť sa k práci dostali četníci a čiernych pasažierov zlikvidovali.  Človek by povedal, že začiatočná a zároveň aj konečná stanica (stanica Bezdružice je šturcová stanica ako napr. Nitrianske Pravno okres Prievidza) po odchode vlaku ostane prázdna a pustá. Na moje prekvapenie a veľké potešenie to tak ale nebolo. Pár krokov od stanice sa nachádza múzeum, v ktorom historické artefakty vkusne doplňujú súčasné informácie o stave trati a miestnych zaujímavostiach, ktorých je tu skutočne požehnane. Milo prekvapený som ostal z programu pre deti. Výtvarné dielne či „Divadlo z bedny“ mali veľký úspech. Mne osobne učaroval predaj miestnych remeselných výrobkov. Teší ma, že obec a remeselníci spolupracujú všade kde sa dá. Výsledok je nakoniec pozitívny a chuť vrátiť sa aj o rok ostáva stále veľká (musím sa priznať, že som neodolal domácim sladkostiam, ale kúpil som si aj prútený košík). Nesmiem zabudnúť na veci zo železnice JInšpekčná drezina, ktorá bola prísne strážená príslušníkom bezpečnosti, sa ani na chvíľu nezastavila a rad so záujemcami nemal konca kraja. Po obzretí všetkých atrakcií som sa konečne dostal do vozňa s modelovým koľajiskom, kde som ostal až do nedele JNávaly návštevníkov boli po každom príchode vlaku do stanice. Tí menší sa vrátili aj niekoľko krát a rodičia museli veru vymýšľať dobré zámienky, ako dostať ratolesti von. Veľkým lákadlom nie len pre mňa, ale aj pre stovku cestujúcich bol mimoriadny nočný vlak s programom v stanici „Konstantinovy Lázně“.     Nedeľa ubehla rýchlo. Ani som sa nenazdal a už bol čas, aby som sa pobalil a spolu s Martinom vyrazil opať na cestu do Prahy. Nechcelo sa mi. Veď komu by sa aj chcelo. Po strávenom predĺženom víkende v krásnej prírode, na železnici a navyše s pohodovými a príjemnými ľuďmi sa nikomu nechce odísť. No ja som musel, práca a povinnosti ma už čakali. Tak toto bol môj víkend strávený v Bezdružiciach – krásnej malebnej staničke na lokálke Pňovany – Bezdružice. Keď som sa na tento výlet vybral, nevedel som do čoho idem. No teraz iste viem, že sa sem opäť a rád vrátim. Viac informácií a fotografií nájdete na : >>odkaz (www)<< Autor: František Šiller, ALBATROS klub Bratislava
| 