Malé dvojnápravové rušne nájdete poväčšine na malých podnikových vlečkách. V minulosti zastávali aj dielenský posun v rušňových depách, na „úzkom“ rozchode v košickom Čermeli jazdili na osobných vlakoch (tu niesli prezývku Danka a Janka podľa postavičiek známeho rozprávkového seriálu), na TEŽ patrili medzi výzmaných pomocníkov pri výlukových činnostiach. Prezývku „prasiatko“získali údajne podľa „kvičiaceho“ zvuku motora pri plnom výkone.

Ako inak by sa dal nazvať rušeň, ktorý sa svojim náterom skrine podobá na sfarbenie živočícha – žabky rosničky. Menej známa a takmer nepoužívaná bola prezývka popisovaných rušňov v červenej kombinácií – čerešnička.

V bývalej železničnej správe ČSD boli štyri rušne pôvodného označenia T 426.0, ktoré boli určené pre univerzálnu dopravu na ozubnicových tratiach Tisovec – Pohronská Polhora a Tanvald – Ko řenov. Kvôli možnosti prevádzky po ozubnici sa udomácnila prezývka „Zubačka“.

Podľa známeho antického siláka, či zvuku, ktorý vydáva motor.

Aj tieto rušne, ktoré už patria v pravidelnej prevádzke medzi minulosť, získali prezývku od rozprávkovej postavičky – Karkulky či Červenej čiapočky.

Svoju prezývku si vyslúžili kvôli výzoru, ktorý pripomína ponorku

V časoch, keď začali rušne 731 prichádzať na Slovensko, boli medzi motoristami populárne automobily ŠKODA Favorit. Ako nám povedalo viac rušňovodičov, išlo v tom čase o zaujímavé rušne, ktoré boli v porovnaní so staršími strojmi, na ktorých pred tým jazdili, „živé“ a a na stanovišti priestranné. Prirovnávali to k prechodu zo ŠKODY 100 na Favorit...

Podľa typu naftového motora, ktorý bol do týchto rušňov zabudovaný, sa udomácnila prezývka „Pielstick“. Neprajníci hovorievali týmto rušňom aj „Martinská pomsta“, kvôli poruchovosti, ktorú v niektorých depách tieto stroje vykazovali. Je pravdepodobné, že záležalo aj na tom, ako k rušňom pristupoval dielenský personál...

Prezývka odvodená od väčšieho brata 773, spojená s elektronikou, ktorá keď začala vykazovať závadu, tak rušeň ostal stáť a rušňom sa nedalo pohnúť tak ako somárom, ktorý keď sa zasekol, nepohol s ním nikto... Po chvíli si to väčšinou rozmyslel a pokračoval v normálnej prevádzke.

Prezývka odvodená od starších šesťnápravových rušňov „čmeliakov“, od ktorých sú tieto rušne menšie.

Populárne rušne majú niekoľko variant prezývok. Pegas – podľa vykurovacieho agregátu PG 500, Bardotka / cecaňa – podľa mohutného predku pripomínajúce ženské poprsie.

Sestry rušňov T 478.1, ktoré nemali vykurovací agregát, nesú familiárnu prezývku „Zamračená“, podľa čiel s hlboko zapustenými oknami, opakom okuliarnikov. Táto prezývka je spoločná aj pre T 478.1.

Známa prezývka „okuliarnik“ vznikla podľa vystúpených okien na stanovišti rušňovodiča a ich bieleho olemovania. U rady T 478.3 bola zaužívaná aj prezývka „trojka“,podľa sériového označenia „3“. Niektoré turnusové rušne T 478.4/754 majú vo Zvolene ešte svoje špecifické mená, podľa ktorých ich každý pozná, ide napríklad o stroje 754 034 drak, 036 víchrica, 054 Petra, 055 Renátka, 072 Júlia, 010 Michaela, 069 Erotika... U rady 750 sa nám vynorila spomienka na rušeň 750.219, ktorá mala meno Vierka, či zvolenskú 750.300 s prívlastkom „Horehronská kráska“.

Len dva prototypy obsahovala séria konštrukčne zaujímavých rýchlikových rušňov. Umiestnenie veľkého diaľkového reflektora pod okná stanovišťa rušňovodiča im priniesla prezývku „Kyklop“

Mala to byť pýcha železníc ŽSR. Nový rušeň s impozantným designom mal zahájiť novú éru rýchlikových rušňov na Slovensku. Tatranský orol – ako symbol Slovenska mal krúžiť po našich tratiach a ukázať silu slovenskej techniky. Orol žiaľ ani riadne nevyletel so svojho hniezda a ostal pomaly v zabudnutí...

Známe ťažké šesťnápravové nákladné rušne dostali svoju prezývku podľa označenia rušňov exportovaných pre bývalý Sovietsky zväz – ČME.

Somár – nie veľmi lichotivá prezývka prischla pre šesťnápravové rušne pôsobiace v depe Zvolen. Ako už bolo uvedené u rady 736, problém bol, keď sa rušeň pre závadu zastavil a nebol nikto schopný s ním ďalej pohnúť...

Legendárne šesťnápravové rušne dostali svoju prezývku podľa pôvodného pomarančového náteru skrine „pomaranč“. Prezývka „Cé-nula“ bola odvodená od usporiadania náprav Có Có.

Sergej – najpočetnejšie meno v bývalom Sovietskom zväze sa prenieslo na tieto rušne, ktoré boli najpočetnejšou radou v sieti bývalých železníc ČSD.