Pomaranč, cé-nula, osmička, deviatka...Slová, ktoré v sebe ukrývajú, hlavne pre nás starších, veľa. Slová, ktoré v sebe nesú nezabudnuteľné a neopakovateľné spomienky a zážitky. Slová, pri ktorých prechádza mráz po tele a ktoré ukazujú, ako ten čas nezastaviteľne letí...

V týchto mrazivých dňoch som si otvoril fotoalbumy a v teple pod perinou, za svetla nočnej lampy som si prezeral fotografie. Pri niektorých som ostal dlhšie, veď za sebou ukrývajú viac, ako len fotomoment...Spomienky, to je to hlavné, čo sa dokáže nepriamo skryť do, na prvý pohľad, obyčajnej fotografie. Otáčam vo večernom tichu stranu za stranou a pohľad sa mi zastaví na rušňoch označenia 775.010 a 775.012. Zahladím sa na obrázok, zrak pomaly prestáva vnímať ostré črty fotografie a v diaľke začínam vnímať neopakovateľné dunenie naftového motora...

Lovinobaňa – táto nenápadná stanička položená na trati Lučenec – Zvolen znamenala pre fanúškov a vyznávačov legendárnych rušňov „Pomaranč“ naozaj veľmi veľa. Zbiehali sa sem z celého bývalého Československa, nakoľko sa jednalo popri Lučencu o jedno z posledných dvoch pôsobísk, kde ste sa s týmito motorovými legendami mohli pravidelne stretnúť.

Náročný, možno povedať horský úsek Lovinobaňa – Kriváň má priemerné stúpanie 18 promile. Je dvojkoľajný a v čase mojich spomienok na prevádzku popisovaných strojov sa tu nachádzala zastávka (HL) Mýtna a Píla, bývalá výhybňa, neskôr HL Bzová a zastávka Podkriváň.

Nákladné vlaky tu nutne potrebovali pomoc postrkového rušňa, nezriedla sa dávali aj príprahy. Pri vlakoch s ruskými nákladnými vozňami si postrk „odbehol“ do Tomášoviec, odkiaľ začínal svoju prácu. Bolo to preto, aby sa stihol riadne „rozbehnúť“ na rovine pred tiahlym stúpaním na Kriváň.

Počas labutej piesne rušňov 775 a 776 na tejto trati tu pôsobili dva postrky, turnusovo 775.010 a 775.012. Stávalo sa, že v prípade zvýšenej nákladnej vozby sa operatívne zaradil do Lovinobane aj tretí postrk, bol to zvyčajne „Sergej“, no ojedinele sa stalo, že sem zavítala „zvolenská päťnásťka“ 776.015, čím sa tu stretli až tri pomaranče. Uvedený stroj tu pôsobil inak, možno povedať, ako náhrada za turnusové stroje 775, počas ich opráv či revízií. Od zmeny GVD 1993/1994 prichádza na postrky aj lučenecká „päťka“ T 678.0005. Lovinobaňa sa takto nepriamo stala pôsobiskom, kde posledné slúžiace pomaranče ukončovali svoju nezabudnuteľnú prevádzku...

Rušeň pôvodného označenia T 678.005 bol do depa Zvolen dodaný 25.11.1962. Niesol výrobné číslo ČKD 5639 a svoju prevádzkovú históriu spojil s peážnou traťou Lučenec – Malé Straciny, kde pôsobil úctyhodných 23 rokov (1970-1993). Domovské depo v Lučenci opustil 27.5.1993, kedy prešiel na postrky v Lovinobani. Prevádzkovú históriu uzatvoril 4.9.1996, kedy vykonal posledný postrk vlaku 51364, v závese ktorého prešiel do depa Zvolen, kde bol definitívne odstavený.

Rušeň pôvodného označenia T 678.010 bol depom Zvolen prevzaný 29.9.1963 z depa Praha Libeň, kde treba poznamenať, že samotné prevzatie bolo vykonané v depe Česká Třebová. Niesol výrobné číslo ČKD 5644 a jeho dlhoročným pôsobiskom bolo depo, v tom čase vozebná stanica Fiľakovo, odkiaľ jazdil prevážne na postrkoch do Somoskoújfálu MÁV a v Lovinobani. Využívaný bol aj ako náhrada za T 678.005 na peážnej trati, kvôli obmedzenej prechodnosti rušňov. Na posledný výkon nastúpil 7.10.1994, kedy viezol vlak 51214 z Lučenca do Zvolena, z Lovinobane s príprahom „sestry“ 775.012...

Rušeň pôvodného označenia T 678.012 bol do depa Zvolen dodaný 9.3.1963. Nesie výrobné číslo 5646 a jeho prevádzkjová pôsobnosť bola zhodne vo Fiľakove, teda ako u T 678.010. Posledný výkon na lovinobaňských postrkoch vykonal v noci 29.5.1997, po ktorých bol odstavený a následne 18.11.1997 evidenčne prevedený do muzeálneho stavu. Jeho oprava a uvedenie do pôvodného stavu bola vykonaná profesionálnym spôsobom v domovskom depe a 30.4.1998 vykonal ako muzeálny skúšobnú jazdu na trati Zvolen – Hronská Dúbrava.

Rušeň pôvodného označenia T 679.015 bol do depa Zvolen dodaný na Silvestra 1964, kedy sem doviezol aj novovyrobenú M 240.0118. Niesol výrobné číslo ČKD 5992 a pamätáme si ho hlavne vďaka uvedeniu do pôvodného pomarančového náteru v lete 1986. Stal sa, možno povedať, vlajkovou loďou zvolenského depa, ale aby ostal prevádzkovou legendou, mu nebolo súdené. Prevádzku ukončil na postrkoch v Lovinobani, kde 19.9.1994 „vytlačil“ na Kriváň svoj posledný vlak...

Fotografovanie pomarančov bolo spojené vždy s ich naháňaním autom. V Lovinobani sa urobilo rýchlo foto v stanici, naskákalo sa do auta a rýchlo prešlo nad Mýtnu. Tu sa spravilo traťové foto , znova skok do auta a plnou rýchlosťou na Podkriváň...Jazda to bola vždy s napätím, nakoľko hlavný cestný ťah Košice – Zvolen nebýval prázdny, ale šťastie nám vždy prialo, ako to dokazujú nasledujúce fotografie...

Inokedy si človek len tak lahol do trávy pri Podkriváni či na Píle a čakal na vlak. Priznajme si otvorene, že v súčasnosti by človek pri trati aj zaspal, kým by niečo prišlo, ale v tom čase to nebolo možné, vlaky jazdili naozaj jeden za druhým...

Nezabudnuteľný silný zvuk motora tlačiacej cé-nuly vždy včas už z diaľky prezradil, že si treba nachystať fotoaparát a stlačiť na ňom spúšť v pravej chvíly. Ešte jedno pozitívum tu vždy bolo a to v podobe veľmi ochotného dopravného personálu, ktorého otázky, či pôjde nejaký nákladný vlak, nikdy nevyviedol z miery a stretol som sa tu vždy len s pochopením i úsmevom na tváry, za čo im patrí aj po rokoch moje poďakovanie za všetkých, čo sme v týchto krásnych končinách Slovenska čakali na nezabudnuteľné „pomarančové postrky“...