 Ako skoro každý druhý víkend cestujeme s Monikou z jej rodnej viesky na Spiši dolu na západ do Alekšiniec. Cestu domou si vyberám síce časovo najdlhšiu, pre auto najťažšiu / pre diery na ceste/ , ale pre pastvu pre oči tú najkrajšiu.
Bolo to tak aj dnes. Po vytrasení sa po ceste v okolí Dediniek, sme sa zastavili v obľúbenom penzióne v Stratenej na malé občerstvenie a mne stále vŕtalo v hlave, či bude dnes na Dolehroncovi Vašo, tak ako bolo predpovedané na susednej webovej stránke. Miesto na fotenie som si zvolil prameň Hrona. Keď som však pri tunely uvidel kolegov z webu, Bobinku, Maťa, vedel som, že dnes neodídem na prázdno a Vaša si vyfotím.
Kto si to tam okukáva fotoflek?
Počuť zvuk vlaku a zo zákruty vyšiel...Vašo
Neviem sa vynadívať...  No ukáž, ako to máš ty???
Trošku sme sa zdržali, Moniku zaujali šafrany, ktorých je tu neúrekom
Vaša sme dobehli až pri Gašparove
Kúsok od Brezna. Po ceste sme si všimli zopár fotografov a aj ostatní šoféri a ľudia okolo trate si všímali túto mašinku.
O čom je táto doba, keď už sa aj cyklisti ponáhľajú...
Chvatimech – známe miestečko...
Úsmev pána majstra a pozdrav tete závorárke..
Príchod do Medzibrodu
Krásne mu to s blonski súpravou ladí...
Tak zase niekedy dovidenia Vašo a usmievavý pán majster
Dovidenia pri trati priatelia Text: festo
Foto: festo, Monika
| 