A keďže Rumunsko patrí už do najsilnejšej ekonomiky v Európe (rozumej júropíjen junion), dali im prachy aby si postavili 47 kilometrový koridor. V okolí rekreačného strediska Sinaia. Na stavbe sme zazreli jedno HDV r. 740 a jedno r. 770... (foto sme nestihli)
Návrat do Brasova. Vrháme sa na náš šesťkolák. Aspoň zopár fotiek vláčikov...
áno, zástavky aj kvety sú živé
...
...
...
až pri pohľade zboku sa prejaví robustnosť tohto rušňa (25kV 50 Hz, spôsob regulácie nezistený, ale odbočky to iste nebudú)
v každej väčšej stanici nájdete chátrajúci pamätník časov minulých. toto je ten Brasov-ský
ilustrácia priemerného vzhľadu rumunskej pseudokoridorovej trate ....
niekde v Rumunsku
...
pohľad z druhého nástupišťa železničnej stanice Copsa Mica (našou výpravou premenovanej na Cica Mica) dokumentuje stav miestneho priemyslu
stanica Cica Mica. stojíme už pár minút, nič sa nedeje. domorodci vyliezli na nástupište, vyliezame aj my. trvalo snáď 10 minút kým tá "elektrika" spredu odstúpila a my sme pochopili že zažívame prvý rumunský preprah. pekne v kľude, žiadne hŕŕŕŕ, vŕŕŕŕ, bŕŕŕŕŕ ako u nás.....
ladným krokom prichádza dízel. zase šesťkolák. ŽSR by sa zbesneli...
a je to. rad 65, dvojtaktný preplňovaný motor 1582 kW
niekde v strednom Rumunsku (zastávka Ocna-Bai)
stanica Sibiu - dnešný cieľ. prekrásne mesto (nielen na rumunské pomery) v Transilvánii, pod prekrásnymi horami (2000 m n.m.+)
reparát nevydarenej fotografie sa nevydaril, majsterko z Desira (vpravo) nám lámavou nemčinou (doslovne : "Nein, nein !!! ") odporučil ďalej nefotografovať.
je nedeľa ráno, prvý a nadlho jediný vlak zo Sibiu do mesta Craiova ide zavčasu, ešte za tmy. prvé dnešné foto vzniká preto až v cieľovej stanici tohto vlaku.
v meste sídli a možno ešte aj funguje lokomotívka ktorej výrobky (poväčšine licenčné lokomotívy - Švajčiarsko, Švédsko) derú koľajnice nielen doma, ale i v Bulharsku, Poľsku, Veľkej Británii, Iráne, Grécku, Číne...
v očakávaní bohatého mesta sa s nemým úžasom prechádzame neskutočným bordelom pomedzi túlavých psov a (nielen psie) hovná.
záloha / Craiova / október 2010
všade po staniciach, zastávkach visia oznamy že bol prijatý zákon o zákaze vstupu do priestoru vymedzeného 20 m od koľajiska. márne. ľudia sa tmolia po koľajniciach všade, rušňovodiči pri jazde viacej húkajú ako nehúkajú. najčastejšou závadou na mašinách tu musí byť zadretý kompresor, a najčastejšou chorobou rušňovodičov hluchota z húkačky
rad 41, šesťkolák, 5100 kW, 160 kmh , 1966 prvý kus, Electroputere Craiova
rad 43 / 3400 kW / Končar Zagreb (licencia ASEA Švédsko) / 120 kmh / 1973
aj tu sme našli (kompletne obsraný - ja sa ospravedlňujem za výraz, ale inak sa to nedá povedať) pamätník
aj s parnou snehovou frézou. parný stroj slúžil len na pohon frézy, takže celé to muselo byť tlačené. čelník s nárazníkmi je samozrejme snímateľný.
bordel, psi, bordel, vrany.... naviac atmosféru "mesta" v ktorom sme uviazli na viac ako 4 hodiny podčiarkovalo aj počasie
...
...
tak sme vypadli z Craiovy. ďalšou traťou prechádzajúcou skrz hory Južných Karpát. smer Simeria.
jednokoľajná trať medzi Tirgu Jiu [tirgu ži] a (bývalým) baníckym mestečkom Petrosani [Petrošani] nám bola odmenou za hodiny cestovania nudnou zaburinenou krajinou. trať je vstavaná v prekrásnou horskom kaňone, šplhá sa mostami, tunelmi, po oporných múroch do vrcholovej stanice Petrosani
prepáčte prosím zníženú kvalitu fotografií, na naše veľké sklamanie sa už stmievalo. prekrásny je i traťový úsek z Petrosani na sever, do Simerie. tým sme šli tmou, ale s hlavou trčiacou z okna
cesta, rieka, železnica
výhybňa v hornej časti údolia
posledný železničný záber akcie - dederónsky poschoďák v stanici Simeria. takéto si pamätáme aj my...
dovidenia o rok Rumunsko, Moldovenau čakaj, my prídeme!
jožo pilko 2010
